Ako nám škodia plasty? Treba sa ich báť? Čo skrývajú a kedy sú pre naše zdravie reálne nebezpečné?
Za relatívne krátku dobu sa z ideálneho materiálu používaného doslova na všetko stal jeden z najväčších problémov planéty. Nachádzajú sa všade okolo nás. Pijeme z nich, používame ich na jedenie, obliekame si ich a dokonca ich aj dýchame. Plasty sú všade a tak skoro nás ani našu planétu neopustia. Treba sa ich báť? Čo skrývajú a kedy sú pre naše zdravie reálne nebezpečné?
Plasty majú mnoho vlastností, vďaka ktorým predčia iné materiály. Sú ľahké, vodotesné, trvácne, ľahko tvarovateľné a dajú sa nafarbiť nekonečným spektrom farieb. Majú však aj odvrátenú stranu – zaťažujú životné prostredie. Nadovšetko, ukazuje sa, že ich dennodenné používanie poškodzuje ľudské zdravie.
Neposedné chemikálie
Plasty sa vyrábajú z monomérov a iných východiskových látok, ktoré sú chemicky zlúčené do makromolekulovej štruktúry nazývanej polymér. Do nej sa pridávajú rôzne prísady na dosiahnutie želaných technologických vlastností. Polymér sám o sebe netvorí pre ľudské zdravie riziko, pretože ľudské telo ho nedokáže absorbovať. Problémom sú vyššie spomínané prísady. Tie sa môžu vydať na vandrovku a z plastového obalu alebo aj hračky premigrujú do potravín alebo priamo do ľudského organizmu. Ten môžu v “lepšom” prípade podráždiť alebo spôsobiť dočasné ťažkosti. V horšom prípade prenikajú do zložitých chemických procesov, ktoré v tele prebiehajú. Zamiešajú sa napríklad do hormonálneho cyklu a poškodia ho. Následkami potom môže byť neplodnosť, neopodstatnené priberanie ako aj civilizačné ochorenia vrátane tých onkologických.
Riziko pre najmenších
Hlavnou nevýhodou prídavných látok v plastoch je ich nestabilita. Ľahko sa uvoľňujú do okolitého prostredia. V dôsledku toho každý plast, ktorý sa nesprávne vyrába, skladuje alebo používa môže predstavovať pre ľudské telo nebezpečenstvo. Látky lipofilného charakteru ako ftaláty, majú tendenciu sa kumulovať v tele napríklad v materskom mlieku. Spôsobujú astmu, rôzne alergie, ale narúšajú aj hormonálnu rovnováhu, znižujú plodnosť u žien aj mužov a ohrozujú vývoj plodu. Môžu byť zodpovedné za problémy s pečeňou a obličkami. Ftaláty sa používajú v plastoch ako zmäkčovadlá pri výrobe obalových fólií, obalov na jedlo, kozmetiku a napríklad aj detských hračiek. Treba byť zvlášť opatrný pri výbere pískacích hračiek, nafukovacých hračiek určených na hranie vo vode, bábik, plastových knižiek pre deti a podobne. Laik síce nemá šancu nebezpečné látky v plastoch odhaliť, existuje však niekoľko signálov, na ktoré si dávať pozor. Ak hračka alebo jej obal silno “umelo” zapácha pravdepodobne za to môžu uvoľňujúce sa chemikálie. Ďalším znakom býva podozrivo nízka cena. Veľmi lacné hračky by ste radšej mali nechať v obchode.
Strašidelný bisfenol
Chemická zlúčenina používaná pri výrobe opakovane použiteľných plastových fliaš, nádob, príborov alebo ako súčasť povrchových úprav plechoviek, ktorej škodlivé účinky sú vedecky potvrdené. To je bisfenol A, označovaný skratkou BPA. Používa sa aj pri povrchovej úprave papiera, z ktorého sa vyrábajú účtenky. Zo všetkých spomenutých predmetov sa zvyšky bisfenolu A môžu dostať do kozmetiky, prachu, môžeme ich absorbovať cez pokožku alebo vdýchnuť. Problém je v tom, že ide o látku, ktorá dokáže narušiť normálne fungovanie hormonálneho systému. Ten v ľudskom organizme riadi rôzne procesy – vývojové, reprodukčné, imunitné aj nervové. Ak ich látky ako BPA neustále narúšajú, môžu spôsobiť vznik celého radu ochorení. Naše telo je schopné sa s takýmito útokmi vyrovnať iba do istej hranice. Je preto viac ako rozumné sa tejto látke čo najviac vyhýbať. Z posledného vedeckého hodnotenia rizika publikovaného v roku 2015 vyplýva, že strava je hlavným zdrojom expozície BPA pre všetky skupiny obyvateľstva a termopapier je druým najdôležitejším zdrojom bisfenolu A pre všetky skupiny obyvateľstva nad tri roky. Hlavným zdrojom BPA sú konzervované potraviny v plechovkách a nekozervované mäso a mäsové výrobky.
Môžu za neplodnosť plasty?
Vďaka vedeckému výskumu je používanie BPA v plastových výrobkoch do veľkej miery zakázané alebo obmedzené. Niektoré umelé hmoty sa však bez neho zatiaľ vyrobiť nedajú. Z toho dôvodu bol bisfenol A výrobcami nahradený za podobnú látku ktorou je bisfenol S. Čo tiež nie je veľká výhra. Výskum Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe a Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Prahe-Uhřžíněvsi potvrdzoval negatívny efekt bisfenolu S na ryby. Účinky bisfenolu S boli testované aj pri zrení vajíčok prasaťa – pre veľkú podobnosť tohto procesu s ľudskými vajíčkami. Výsledky neboli vôbec potešujúce. Vývoj vajíčok vystavených pôsobeniu bisfenolu S sa buď výrazne spomalil alebo celkom zastavil. Doteraz prevádzané výskumy však zatiaľ nedokazujú jednoznačný negatívny vplyv na ľudský organizmus. Na zákaz používania tejto látky si preto budeme musieť počkať.
Radšej zo skla
Problém migrujúcich chemikálií je veľká téma, ktorá sa v budúcnosti má riešiť komplexne na úrovni EÚ. Okrem kontrol obsahu BPA a bisfenolu S sa ako rizikové javia aj ďalšie látky. Ide o látky pridávané do plastov pri výrobe kuchynských pomôcok z melamínu. Dochádza pri nich k migrácii formaldehydu a melamínu. Ďalej kuchynské pomôcky z nylonu, kde dochádza k migrácii aromatických amínov. Potom sú to rôzne plastové farebné dózy a fľaše, z ktorých migrujú farby. Aj keď sú plasty na úrovni EÚ najlepšie regulované, obaly sa považujú za podhodnotený zdroj rizika kontaminácie potravín.
Je možné sa teda chrániť pred možnými rizikami? Najmä pre deti sa odporúča používať radšej sklenené fľaše, tiež na dlhodobejšie uchovanie potravín napríklad v chladničke uprednostnite sklo alebo keramiku. Opatrní treba byť pri ohrievaní v mikrovlnnej rúre, určite naň nepoužívajte plastové obaly, ktoré nemajú symbol, že sú na takýto ohrev vhodné. Práve teplo uvoľňuje škodliviny. Rozhodne opakovane nepoužívajte PET fľaše z minerálok a iných nápojov. Na základe testov je dokázané, že tieto fľaše sú zdravotne bezpečné iba ak sa správne vyrábajú a skladujú. Nesmú prichádzať do kontaktu napríklad s priamym slnečným žiarením. Po minutí originálneho obsahu musia putovať do zbernej nádoby na plasty a ich opätovné používanie sa neodporúča. Najbezpečnejšou alternatívnou je na pitie používať sklenený džbán.